Slovensko sa bude musieť definitívne rozhodnúť, či budú môcť rodiť muži, či ženy budú mať zachované svoje súkromie v čisto intímnych ženských priestoroch, či manželstvo skutočne bude medzi mužom a ženou. Ideológia, že si môže každý vybrať, či je mužom alebo ženou, lebo je to sociálny konštrukt, má čoraz viac obetí, od Moneyho desivých experimentoch na deťoch, ktoré dopadli tragicky, sme sa až tak veľmi neposunuli. Rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu sa dá prekonať iba novou legislatívou.
V parlamente sa bude v druhom čítaní rozhodovať o návrhu zákona o rodnom čísle. V zásade ide o riešenie, ktoré má postaviť tento problém z hlavy na nohy a obmedziť zapisovanie zmeny pohlavia len na skutočné prípady, v ktorých došlo k nesprávnemu určeniu pohlavia.
Návrh reaguje na viacero vecí, najmä na Lengvarského usmernenie a nové Štandardné postupy, ktoré pripustili zmenu pohlavia aj bez chirurgických zákrokov a bez podávania hormónov. To stačilo Najvyššiemu správnemu súdu, aby zrušil rozhodnutie krajského súdu, ktorý pôvodne nepripustil zmenu pohlavia mužovi s mužskými pohlavnými orgánmi, lebo: „uvedené považuje kasačný súd za relevantnú indíciu toho, že už aj v právnych reáliách Slovenskej republiky bolo prípustné – hoci len v časovom rozsahu niekoľkých týždňov – preukazovať zmenu pohlavia inak ako len chirurgickým zákrokom.“ Najvyšší správny súd tohto muža dôsledne volá sťažovateľkou. Pri zriaďovaní Najvyššieho správneho súdu sme vážne upozorňovali, že nechať obsadenie navyššieho poschodia súdneho rozhodovania v správnych veciach na ultraliberálnu ministerku Kolíkovú sa nám riadne vypomstí. Stalo sa! A ešte sa budeme diviť, čo všetko sa stane.
Ako z toho von? Ako zachovať ochranu žien? Ako zabezpečiť, aby manželstvo bolo naďalej medzi mužom a ženou? Už nebude stačiť zrušenie usmernenia. Najvyšší správny súd uviedol: „národná právna úprava, ako aj rozhodovacia prax orgánov verejnej moci na tomto úseku je minimálna a minimalistická, je neúplná a nejednoznačná. Už len samotný pojem „zmena pohlavia“ (pre účely zákona o mene a priezvisku, resp. zákona o matrikách) nemá žiadny normatívny obsah, resp. príslušné zákony neobsahujú žiadnu legálnu definíciu tohto pojmu.“
Štát dvakrát za sebou zvolil nesprávne riešenie. Nie je dobré, aby štát niekoho lákal na to, že mu vydá občiansky preukaz s falošným pohlavím, ak sa dá vykastrovať a rozvedie. A tiež nie je dobré, ak sa štát tvári, že muži môžu rodiť. Potom aj ústavná ochrana materstva žien a manželstva muža a ženy je len zdrapom papiera, lebo nevieme ani definovať, kto muž a žena je. Definíciu, že je to hocikto, kto si to myslí, za definíciu nepovažujem.
Tú istú psychiatrickú diagnózu sa učíme volať stále po novom, kým z nej nebude právo. Transexualizmus, genderová dysfória a teraz genderová inkongruencia. Právo z nej nie je zatiaľ asi len preto, lebo kastráciu a operácie treba platiť. Pohlavie už nie je pohlavie, ale „pri narodení prisúdené pohlavie“ akoby išlo o akési rozhodnutie autorít, ktorí ho nám „nešťastníkom“ vnútili pri narodení. Štandardné postupy túto definíciu dôsledne používajú a niekedy to vyzerá naozaj, ale naozaj zábavne. Napríklad, keď ako svoj cieľ opíšu potlačenie „produkcie/sekrécie endogénnych sexuálnych hormónov pri narodení prisúdeného pohlavia,“. Ak tomu správne rozumiem, to „pri narodení prisúdené pohlavie“ zrejme s celým „prisúdeným“ reprodukčným systémom má zázračnú schopnosť produkovať nie prisúdené, ale skutočné sexuálne hormóny, ktoré je treba potláčať. A zábavné na tom je, že „pohlavie prisúdené pri narodení“ má schopnosť produkovať sexuálne hormóny „retroaktívne“ už v čase, v ktorom ešte akosi nebolo prisúdené. Celé mesiace pred narodením. Povedzte mi, ako toto môže vytvoriť a podpísať kvalifikovaný lekár. Dieťa by zvolalo „Kráľ je nahý!“
A tak nám chvála Bohu ostáva jediná možnosť, a to návrat k rozumu. Štát musí mať zachovanú správnu evidenciu pohlavia podľa biologickej reality a na to potrebujeme po jednom rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu, ktorým si kopol do parlamentu, dobrý zákon. Poverený minister zdravotníctva by mal samozrejme zrušiť aj usmernenie a štandardy, pretože sú absurdným lekárskym omylom storočia. Zakazovať ako neetickú takú liečbu, ktorá pomáha pacientovi prekonať klamné predstavy a stotožniť sa so svojim skutočným pohlavím je šialenosť. Povzbudzovať ľudí k mrzačeniu a kastrovaniu je ďalšia šialenosť.