Tri roky po referende

Dôvod referenda

Zaznievali otázky. Prečo sme vyvolali také extrémne vášne? Prečo sme útočili na LGBTI komunitu? Prečo chceme nanucovať svoje hodnoty celej spoločnosti?  Milí priatelia, ono je to naopak, nevšimli ste si? Sme to my, kto chce meniť zákony tejto spoločnosti? Nie.

Prečo referendum vzbudilo v našich protivníkoch toľko nenávisti? Ono ľahko sa víťazí, keď niet toho, kto by zápasil. Stratégia obrany nezaberá. Krajiny západu dlho odolávali a nakoniec jedna po druhej padli.  Jožo Ráž z Elánu spieval: Kompromisy to sú krysy!  Stretu sa dalo vyhnúť iba zbabelým útekom. Rozhodli sme sa neponechať iniciatívu iba našim protivníkom. Naši protivníci sú silní v ovládaní inštitúcií a súdov. U nás im chýba ľud.  Preto referendum. Keď počujem po referende hovoriť niektorých liberálov o  liberálnej demokracii trhá mi kútikmi úst. Po tom, ako zaútočili na najvyššiu formu demokracie – referendum, si myslím, že by sa mali spojeniu  „liberálna demokracia“  radšej vyhýbať.  Mať plné ústa demokracie nestačí. Ale vlastne, čo sa divím.  Býva „dobrým“ zvykom totalitných režimov dať si do názvu to, čo im najviac chýba.

Bigoti

Vraj prečo hovoríme o dobre a o zle? Za tých pár rokov som si prečítal množstvo článkov o referende a väčšinou to boli moralizátorské kazateľské reči o tom, akí sme zaostalí, hlúpi a nenávistní. Druhá strana niekedy nemá problém nás priamo označiť za zlo. Nie naše názory, ale niekedy priamo aj nás. Toto by som o našich protivníkoch nikdy nepovedal. Aj naši protivníci majú v sebe nekonečnú ľudskú dôstojnosť. Sú to ľudia a hoci robia chyby, vždy sa môžu obrátiť k dobrému a verím tomu, že určite aj mnoho dobrých vecí robia.

Možno by niekto namietal, že prvým predpokladom dialógu argumentov je schopnosť pripustiť, že ten druhý má pravdu. Nie je to tak. Prvým predpokladom dialógu argumentov je práve to, že veríte tomu, že máte pravdu a máte na to argumenty. Dialóg argumentov vyžaduje postoj. Teda, že rozlišujete (možno nesprávne) dobro a zlo. Toto obe strany spĺňame.  Druhým predpokladom dobrého dialógu argumentov je, že Vašim cieľom je túžba nájsť ešte hlbšiu pravdu. Nie kompromis, či šírenie propagandy. Hľadanie ešte hlbšej pravdy nás otvorí argumentom druhej strany. Potom sme schopní prijať pravdivé prvky opačného názoru do svojho postoja.  Mňa dialóg obohatil v tom, že som pochopil hlboké zranenie ľudí prežívajúcich náklonnosť k osobám rovnakého pohlavia. Pochopil som, že ak začnú žiť aktívne takýto životný štýl, čelia vyššej miere depresií, ťažším zdravotným rizikám rakoviny konečníka, prsníka, vyššiemu riziku pohlavných chorôb a AIDS, zneužívania drog, či vyššiemu riziku samovrážd. Možno ma tým obohatiť zrovna nemienili, ale stalo sa. Bolo to pravdivé a musel som to uznať. V takom rozsahu som si to predtým vôbec neuvedomoval. A začal som s nimi oveľa viac súcítiť. Odsudzuje sa ľahko, buďte radšej tými, ktorí im budú na pomoci. Nemajú to ľahké. My zlyhávame v iných oblastiach a všetci potrebujeme odpustenie.

Referendum a neúspech

Vďaka referendu som stratil veľa  falošných priateľov, ale namiesto nich som získal oveľa viac úprimných nepriateľov. Nikdy by som sa do referenda nedal, ak by mi išlo o vlastný úspech.  Aj úspech môže byť pokušením. Triumfalizmom sme našťastie pokúšaní neboli. Bol to aj čas darov. Cítil som emócie, čistotu ľudí, ktorí dávali do dobrovoľníctva všetko, cítil som, ako sa zaujímali o dobro, nezištnosť. Bolo to naozaj úžasné dobrodružstvo.  Ani pohár vody z lásky nie je zabudnutý. Topiaci sa a opľutý nikdy nezabudne, kto mu vtedy podal ruku. Zblíženie. Overenie priateľov v ohni. Silná spriaznenosť. Ťažko sa slovami vyjadruje emócia tých chvíľ. Takto to ostane zapamätané.  Emócie sa úplne prirodzene líšili od človeka k človeku. A všetky boli  pravdivé. U iných prevládal pocit smútku z účasti v referende posilnený mediálnym skresľovaním reality. Tu môže nastúpiť rozum, ktorý objektivizuje situáciu a pomôže nám zhodnotiť situáciu aj s ohľadom na dlhšie obdobie. Referendum  som hodnotil podľa cieľov, ktoré sme mali vopred stanovené. Možno aj vďaka jednotnému mediálnemu frontu sme nedokázali ľuďom vysvetliť tri ciele referenda.

Vnútorný a osobný cieľ referenda

Chceli sme dať ľuďom príležitosť, aby sa rozhodli pre dobro alebo zlo. Aby rozhodovali oni sami a nerozhodovali za nich elity. To sa nám podarilo! Skoro milión ľudí sa vydalo v mraze, ľade  svedčiť celému Slovensku, čo si myslia o rodine. Nerozhodli za nich politici. Oni sami rozhodli. Toto nám nebude zabudnuté. Každý, kto sa obetoval a rozhodol pre dobro, si to uvedomil osobne vo svojom živote. Bez slobody niet lásky.

Politický cieľ referenda

Našim cieľom bolo vytvorenie takej masy ľudí, ktorú politici nebudú môcť ignorovať. Boli sme úspešní? Áno! Hana Fabry, LGBTI líderka si spomenula na druhé výročie referenda a napísala v Pravde veľmi pravdivo: „hovoria, že referendum bolo neúspešné, to nie je pravda, úspešne zastavilo všetky naše snahy…. “ Iní naši protivníci uznávajú, že je to sociálny kapitál.

Legislatívny cieľ referenda

Chceli sme zabezpečiť legislatívnu hrádzu, ktorá by bránila presadzovaniu protirodinných opatrení. Tu sme boli úspešní iba čiastočne, lebo referendum má nastavené skoro nemožné 50 % kvórum.Prečo sme boli čiastočne úspešní?

V čase prijímania novely Ústavy o manželstve muža a ženy sme zverejnili, že už máme vyzbieraných  200.000 podpisov pod referendum s touto otázkou. Tieto podpisy mali tiež svoju váhu pre politikov pri prijímaní novely Ústavy SR o manželstve muža a ženy.

Aj zlá vec, ktorá zabránila spojeniu referenda s voľbami nám priniesla čiastočný úspech. Pán prezident dal referendum na Ústavný súd a bol to Ústavný súd, ktorý povedal, že registrované partnerstvo nie je ľudské právo. Pripustením otázok rozhodol, že otázky sú v zhode s Ústavou a nejde pri ich rozhodovaní o žiadne ľudské práva LGBTI skupín. Tým im vyrazil hlavný právny argument z rúk. Ešte stále to ignorujú. Len o pár mesiacov neskôr Najvyšší súd USA v prastarej americkej ústave manželstvo osôb rovnakého pohlavia našiel. Buďme vďační za to, čo máme.

Účasť

Nie je potrebné presviedčať mlčiacu väčšinu. Tá je presvedčená a je na našej strane. Musíme nájsť recept, ako ju vyburcovať, aby nebola mlčiaca, ale konajúca dobro. Nie je to nič nové mlčiacu cca 80 % väčšinu máme pri každom referende, ktoré nie je spojené s voľbami a mlčiacu okolo 65% väčšinu máme skoro pri každom referende spojenom s voľbami. Posledná veta zaujímavého článku v liberálnom The Economisto našom referende znela, že dominantnou silou súčasnej politiky je voličská apatia. Je to podľa nich súčasť „vyspelej“ demokracie 21. storočia. Otázkou budúcnosti preto ostáva,  ako zmeniť  kvórum referenda a hlavne hlúpu ľudskú vlastnosť ignorovať svoj život a život svojich detí?

Stálo to za to

Od začiatku zbierania podpisov na referendum prvýkrát po dlhom čase na Slovensku stúpol počet sobášov a zároveň poklesol počet rozvodov. Je to náhoda? Môžeme to bližšie skúmať. Hádať prečo alebo sa hádať. Manželstvo muža a ženy a rodiny sme postavili aspoň na istý čas do centra debát obyčajných ľudí a diskusia pozitívnemu trendu neublížila. Nesmierne sa  tomu teším bez ohľadu na dôvody, ktoré sú určite rôznorodé.

Človek je pohlavná bytosť. Bez spolupráce muža a ženy vymrieme. Príklad vyľudnených oblastí Novohradu, Hontu kvôli jednodetstvu je jasné varovanie. Prirodzené teda biologické zákony sú zapísané v človeku. Nerešpektovanie biologických a prirodzených zákonov vedie rovnako ako pri nerešpektovaní fyzikálneho zákona príťažlivosti k pádu na hubu.

Môžete si pri páde z desaťposchodovej budovy hovoriť: „Deviate, stále je to dobre, ôsme stále to ide, siedme zatiaľ je to fajn…“  ale dopadne to zle, bez ohľadu, aký typ viery vyznávate. Dlažba sa blíži a preverí, kto mal pravdu a kde je dobro a zlo. Referendum bolo iba jednou príležitosťou povedať ľuďom neskáčte! Neskáčete sami. Experimenty na deťoch sa nerobia.

Anton Chromík

PS: ak sa Vám článok páči, hlasujte zaň na linku vybrali.sme.sk vybrali sme, pomôžete ho rozšíriť, aby si ho prečítalo viac ľudí.