So záujmom som si prečítal rozhovor Karola Sudora s Branislavom Ondrášikom. Pochopil som a som im vďačný. Konečne to niekto otvorene povedal. Vieme aký je plán a čo môžeme očakávať a aký bude svet ak „miniimpérium vráti úder“ ako trefne poznamenal Radovan Bránik vo svojom blogu.
V tomto prekrásnom novom svete homosexuáli pribúdajú a pribúdajú, keďže odhady sú stále podhodnotené. Teda, tie dve percentá sú málo. Štyri sú už tiež málo. Desať percent podľa Alfréda Kinseyho známeho svojimi kontroverznými výskumami orgazmov na bábätkách a maloletých do 14 rokov bude zatiaľ fajn číslo. Každý predsa vieme, že v triede tridsiatich svojich spolužiakov sme mali najmenej troch homosexuálov. Poženili sa, povydávali, mali veľa potomstva, vnukov, ale určite to boli homosexuáli, ktorí to tak dobre tajili, že sme si to skoro do smrti nevšimli.
Cirkev najmä tá katolícka, ktorá to ešte akože nepredýchala sa bude musieť prispôsobiť. (aj tie ostatné na Slovensku samozrejme) Žiadna cirkev nesmie odopierať „právo na lásku vo význame práva na sex“. Lebo má na to len nejaké chabé vysvetlenia (pár viet ich Boha v ich homofóbnej Biblii a zopár miest zničených do tla.)
Za problémy gayov a ich psychiku, sklony k depresiám a samovraždám môže ich okolie a môžu za to najmä lídri, ktorí im nedali všetko o čo si požiadali. Aj za výskyt depresií a samovrážd gayov v Holandsku, kde im to dali. Lebo oni asi trpia tým, že v iných krajinách gayovia tieto práva nemajú.
Prichádza r – evolúcia, zmeny požiadaviek, manželstvo gayov a adopcie detí. Nesmieme sa predsa vývoju čudovať. Začne sa s hocičím hoci aj s registrovanými partnerstvami. Tie budú slúžiť aj na to, aby očistili verejný a súkromný sektor od najväčších odporcov, lebo to nie je dobré pre biznis. Starostovia, poslanci mestského zastupiteľstva, matrikári, vlastníci rodinných podnikov ktorí poskytujú postele iba manželom, cukrári, ktorým sa ťažko robí svadobná torta s dvomi postavičkami vo fraku, prípadne nejaký ten vynálezca Java skriptu, novinár v Sme, ktorý odmietne písať článok podľa homonormy, si budú musieť nájsť prácu inde. Žiadna výhrada vo svedomí nemá miesto v prekrásnom novom svete.
Katolícke noviny asi zažijú boom a stanú sa možno aj najväčším zamestnávateľom vrátane ateistov, ktorí si ctia rodinu, navyše budú poskytovať bezprecedentnú výhradu vo svedomí, až kým sa im to nezakáže. Potom budú povinní prijímať všetkých bez rozdielu na sexuálnu orientáciu a názor na učenie svojej cirkvi napr. podľa kvót.
V kruhoch homoloby sa očakáva príchod Záchrancu, osvieteného Lídra, ktorý nebude pozerať na vôľu ľudu, ale ju zmení. Podľa Ústavy SR štátna moc pochádza z ľudu a vykonáva ju prostredníctvom volených zástupcov alebo priamo. Tento zanedbateľný ústavný detail demokracie sa zmení. Lebo nie vôľa ľudu ale osvietený Vodca, osvietený Súd, či mocou ovlývajúci Sociálny inžinier par excellence nájde ľudské právo tam, kde nebolo.
Osvietená inštitucionálna európska autorita vyhlási, že naša Ústava SR sa bude meniť. A bodka.
Milí priatelia,
Vo svojej advokátskej praxi nedelím svojich klientov podľa sexuálnej orientácie, človek predsa je človekom a jeho sexuálna orientácia je len jednou časťou osobnosti. Má právo na súkromie a ja nie som ten, kto by mu chcel túto slobodu zobrať. A tiež si myslím, že život, ktorý žije homosexuál, nie je ľahký. Má na sebe bremeno, pri ktorom sme tu my, naše rodiny, ktoré mu máme pomôcť, aby sa nikdy necítil opustený. Neznamená to však, že súhlasím s tým, aby sa hocičo volalo manželstvom, alebo aby tí, ktorí na seba zobrali to krásne bremeno rodenia a výchovy detí nemali mať osobitnú podporu. Deti potrebujú ocka a mamu. A toto nezmení ani osvietený diktátor.
V prekrásnom novom svete si však homosexuáli nežiadajú len „práva“, ale chcú zavrieť ústa ostatným. Budú rozhodovať o živote iných, ich povolaní, kariére a to vždy v histórii skončilo diktatúrami a (niekedy) aj masovým vraždením.
Teraz už viem, aká miera slobody a demokracie nás bude čakať v prekrásnom novom svete a preto radšej ostanem tu doma v našom svete, kde som. Vo svete, ktorý rešpektuje právo na súkromie homosexuálov, necháva im slobodu rozhodnúť sa, ako chcú svoj život viesť. Vo svete, ktorý ich nevyhadzuje z práce, preto, že sú homosexuáli, ani preto, že zastávajú registrované partnerstvá. Vo svete, ktorý trestá tých, ktorí by im chceli ubližovať a páchať na nich trestné činy.
Ale tiež vo svete, ktorý pozná riziká životných štýlov a nezakrýva si pred nimi oči. Vo svete, ktorý vidí v deťoch nie prostriedok sebauspokojovania dospelých, ale hľadá nezištnú lásku a to najlepšie pre ne samé. Čo je dobré je jednoducho dobré.
Rozhovor s Branislavom Ondrášikom je vážnym dôvodom, pre ktorý väčšina nesmie ani len uvažovať nad vládou tejto menšiny.
