Národnej rade SR bol predložený návrh zákona, ktorý zavádza pre všetky deti povinnú materskú škôlku od piatich rokov.
Problém segregovaných rómskych osád sa objavuje so železnou pravidelnosťou. A štát sa dlhé desaťročia pokúša tváriť, že niečo rieši. Radikálnosť bleskov a hromov na jednej strane politického spektra sa strieda s politickou korektnosťou na tej slnečnejšej strane. Ak sa problém zakrýva politicky korektnými slovami, druhí škrípu zubami. Citlivé uši našich tzv. ľudsko-právnych aktivistov sú aj na škripot alergické. Hľadiac z Bratislavy sa o tom dá povedať veľa slov a „riešení“. Praktická vykonateľnosť sa ponechá blahosklonne na východniarov. Tí sa potom dozvedia, čo všetko sa nesmie.
Niektoré deti v škole nemôžu napredovať, lebo úroveň v triede je nízka. Iné zase horko ťažko rozumejú štátnemu jazyku a nemôžu napredovať tiež. Riešenie z Bratislavy: povinné škôlky, ale aby sme neboli rasisti, tak pre všetkých.
Niekde medzi týmito ozubenými kolesami sa dnes vyskytli všetci rodičia 5 ročných detí.
Návrh uráža matky a otcov, lebo predpokladá, že nie sú schopní ani len pripraviť svoje deti na školskú dochádzku.
V petícii rodičov, ktorú vrele odporúčam podpísať (https://www.podpisem.sk/neurazajte-rodicov-povinnymi-skolkami/) sú dobre popísané dôvody, pre ktoré je zavádzanie povinných škôlok pre všetky deti neobhájiteľné oproti súčasnému slobodnému výberu (zánik práva rodiča na odklad, pokuty, priestupky)
Predstavme si, že Rómovia zo segregovaných osád nemali byť v tomto prípade iba zneužití na zoštátnenie výchovy všetkých predškolských detí, ale že ide skutočne o vyriešenie problému. Existuje vôbec?
Diagnóza je známa. Nielen rómski, ale aj mnohí iní rodičia zo sociálne zraniteľnejšieho prostredia potrebujú (kvôli kombinácii dôvodov zavinených aj nezavinených nimi samotnými) pomoc pri príprave detí na školu. Deťom z náročného prostredia bráni dosahovať potrebné výsledky v škole neznalosť štátneho jazyka, neznalosť základných hygienických návykov, nedostatok jedla, čistej vody, tepla v procese rastu v predškolskom veku a s tým súvisiace negatívne faktory vplývajúce na vývoj mozgu.
Ako nájsť účinné riešenie? Jeden z veľmi dobrých politických filmov súčasnosti Brexit popísal, aký veľký vplyv mala cielená mikroreklama na názory voličov. „Plošná reklama je mŕtva!“, parafrázujem jedného z mediálnych mágov v danom filme. To je dôvod, pre ktorý nebude z plošného zavádzania povinných škôlok profitovať práve skupina, pre ktorú sa toto opatrenie zavádza. Sme v stave, keď sú prednostne prijímané deti nad 5 rokov a poberatelia pomoci v hmotnej núdzi sú oslobodení od poplatkov v škôlke. Čo tomu ešte chýba? Pomôže uloženie povinnosti a sankcie? Kto sa bude báť pokuty 331,50 eur, ak Vám nemajú čo zobrať?
Existujú dôvody, pre ktoré títo rodičia neposielajú deti do škôlky. Odmyslíme si tie dôvody, pre ktoré také deti blicujú aj v škole. Ostanú nám dôvody, ako je ťažká dostupnosť škôlky, náklady na dopravu, nevyhnutnosť doprevádzania dieťaťa do škôlky a náklady na dopravu rodiča, náklady na prípravu dieťaťa do škôlky, nedostatok miest v škôlkach, uprednostňovanie zamestnaných rodičov pri prijímaní detí do škôlky, prekážky zo strany škôlok pre ťažšiu zvládnuteľnosť neprispôsobených detí pre učiteľky v materskej škôlke.
Zabudnime na plošné zásahy, tie majú tendenciu viac toho pokaziť, ako napraviť. Je efektívnejšie nájsť dobré riešenie pre pár tisíc detí, ako prijímať drahé riešenie pre 63.000 detí. Riešenie musí byť prijaté na mieru. Prípravné škôlky pre deti, ktoré potrebujú špeciálnu pomoc nemôžu byť vedené ako bežné škôlky. Nemôžu mať rovnaký počet detí na učiteľa, nemôžu byť finančnou záťažou pre obce, ktorú nebudú vedieť zniesť.
Ak sa podarí pozitívnymi opatreniami odstrániť dôvody rodičov a obcí opísané vyššie, potom môžeme uložiť povinnosti týmto rodičom, aby potrebnú pomoc pre svoje deti využili. Inak nedosiahneme to čo sme chceli.
Neviďme za všetkým len Rómov. Problémom, ktoré sme popísali nečelia iba rómski rodičia zo segregovaných osád, čelia im mnohí ďalší rodičia, ktorí sú poberateľmi pomoci v hmotnej núdzi. Jedným z účinných opatrení by bolo podmienenie pomoci v hmotnej núdzi zápisom dieťaťa nad päť rokov do prípravnej škôlky a zabezpečením jeho riadnej dochádzky, ak pediater a riaditeľ spádovej školy usúdia, že dieťa takúto prípravu do školy potrebuje.
Bez skutočne dobrých a nezištných úmyslov a enormného osobného nasadenia však žiadne opatrenie nebude fungovať, aj preto medzi úspešné projekty medzi Rómami patria programy kresťanských cirkví, ktoré trvajú viac desaťročí.
