Vážený pán prezident Slovenskej republiky Andrej Kiska, po starostlivom uvážení som sa rozhodol Vám napísať tento otvorený list, ktorým reagujem na Váš prejav po referende. Verím, že nehovorím len vo svojom mene, ale aj v mene mnohých ľudí, ktorí sa zúčastnili referenda o ochrane rodiny, referenda, ktoré bolo a je o deťoch, ich právach a právach rodičov.
Vo svojom prejave ste povedali: „Pre demokratickú spoločnosť a slobodnú krajinu, akou Slovensko je, nemôže byť dobrou správou, ak sa menšina radšej nezúčastňuje kampane, v ktorej sa o nej neustále hovorí – ale v tejto atmosfére som úplne chápal ich dôvody. A je mi ľúto, že mnohí ľudia museli prekonávať oprávnený strach z urážlivých názorov, kým sa rozhodli verejne v médiách alebo na blogoch vyrozprávať svoj životný osud“.
Pán prezident, súhlasím s Vami, že nikdy nie je dobré, ak sa občania krajiny v nej necítia dobre a je preto nutné hľadať pravidlá a spôsoby spolunažívania, ktoré im umožnia žiť v spoločnom štáte. Aj na to tu máme demokratické zriadenie, ktoré hľadá takéto pravidlá. Dovoľte mi však povedať, že toto Vaše vyjadrenie je jednostranným pohľadom na komplexnú problematiku, v ktorej majú zásadné a prvé miesto práva detí. Na ne sa však, žiaľ, popri požiadavkách dospelých dlhodobo v tejto téme neberie ohľad. Musím dodať, že to bola predsa Aliancia za rodinu, ktorá vždy vyzývala k slušnej argumentačnej diskusii, no oponenti nechceli informovať verejnosť o svojich požiadavkách, mlčali a dnes po referende s viac ako 90%-nými výsledkami v prospech rodiny a detí žiadajú opäť nehľadieť na práva detí, iba na požiadavky dospelých.
Bola to tiež Aliancia za rodinu, ktorá vyzývala na zlepšenie zákonov pre rovnakopohlavné páry, no nie registrovanými partnerstvami, pretože tie otvárajú širokú bránu k manželstvu a adopciám, k nanútenej hlbokej kultúrnej zmene spoločnosti. Príklady z Rakúska či Francúzska ukazujú, že vytvorenie registrovaných partnerstiev je vďaka rozhodnutiam európskych súdov a pokrivenému pohľadu na nediskrimináciu nedemokraticky, neparlamentne zneužité na presadenie ďalších požiadaviek LGBTI lobby, ktorá častokrát homosexuálov ani nezastupuje. Potvrdzujú to nielen mnohé vyjadrenia homosexuálov zo zahraničia, ale už aj tých slovenských. Vaše vyjadrenie „Rovnako ako v prípade prvej otázky, po tomto referende sa u nás nič nemení ani na tom, že ani doteraz neboli a nie sú možné adopcie detí pármi rovnakého pohlavia“ sa tak, žiaľ, nedemokraticky čoskoro môže stať neplatným.
Pán prezident, Vaše vyjadrenie „Sám som otcom malých detí, a tiež by som ako rodič nesúhlasil, aby ich v škole učili veci neprimerané veku alebo dobrým mravom. Domnievam sa, že vláda a ministerstvo školstva má dostatok možností, aby táto otázka nemusela byť v budúcnosti vôbec nastolená“ pravdepodobne vychádza z neinformovanosti napríklad o vládnej stratégii ľudských práv či ďalších snáh, prijatím ktorých rodičia môžu stratiť právo na výchovu detí v tejto intímnej oblasti. Zvlášť hľadiac na búriacich sa rodičov v niektorých krajinách je tretia referendová otázka preventívnym opatrením, aby aj v budúcnosti zostali zachované práva rodičov na hodnotové smerovanie výchovy ich detí.
Pán prezident, deti a Aliancia za rodinu sa vzhľadom na nenávistnú antikampaň a nezákonné rozhodnutia médií právom môžu cítiť dotknutou „menšinou“. Svojvoľným rozhodnutím riaditeľov televízii, neopierajúcim sa o žiadny zákon, diskriminačne nedostala priestor v médiách napriek tomu, že bola pripravená zaplatiť komerčnú cenu. Domnievam sa, že na Slovensku je oprávnený strach o slobodu slova, predreferendová kampaň ukázala zaujatosť a neobjektívnosť mnohých médií a ich silnú nevyváženosť. Verím, že sa zasadíte o nápravu tohto stavu aj Vy, aby sloboda názoru a slušného prejavu zostala v našej demokratickej spoločnosti zachovaná, aby nebola ohrozovaná pokrivenou nediskrimináciou či politickou korektnosťou.
Rád by som Vám pripomenul, že to boli predstavitelia Aliancie za rodinu, podporovanej viac ako 140 organizáciami denne pomáhajúcimi rodinám, týraným ľuďom, deťom, mládeži atď., ktorí sa nenechali vyprovokovať ani najtvrdšou antikampaňou hoci boli predmetom vulgárnych vtipov, blogov, statusov, billboardov, boli obviňovaní z nenávisti za to, že sa zastávali práv detí a rodičov, dokonca padli vyhrážky o napadnutí ich detí. Žiaľ, zaznievali aj nevhodné vyjadrenia a urážky aj od jednotlivých zástancov referenda, čo Aliancia vždy odsudzovala a vyzývala na slušnú argumentačnú diskusiu.
Prekvapilo ma vaše konštatovanie, že „Máme za sebou referendum, v ktorom žiadna otázka neobsahovala slovo „rodina“ – ale v diskusii a kampani pred referendom bolo toto slovo zrejme najpoužívanejšie“. Iste viete, že referendové otázky museli byť formulované právne korektne, lebo sa čakalo, že ich oponenti podajú na Ústavný súd. Toto sa udialo a súd povedal, že sú v súlade s Ústavou.
Na záver svojho listu by som Vás chcel požiadať, aby ste zostali prezidentom všetkých občanov Slovenskej republiky. Z Vášho prejavu som mal pocit, akoby takmer milión občanov SR spolu s iniciátormi referenda boli ľudia, ktorí šíria nenávisť a nanucujú svoje presvedčenie zvyšnej časti Slovenska. Ako iste viete, cieľom referenda bolo potvrdenie status quo, teda súčasného zákonného nediskriminujúceho stavu a hodnôt, ktoré táto krajina a jej obyvatelia odnepamäti vyznávajú. Referendum bolo a je o právach detí a rodičov, názor hlasujúcich hovorí jasne v ich prospech (94,5%, 92,43%, 90,32%), o názore nehlasujúcich nevieme povedať nič. Nemôže byť reč ani o nanucovaní presvedčenia a už vôbec nie o obmedzovaní ľudských práv, ako to šíria niektorí aktivisti z radov LGBTI lobby. Ústavný súd sa vyjadril jasne, že referendové otázky boli a sú v súlade s Ústavou SR.
Prial by som si, aby ste sa na Slovensko nepozerali iba cez, žiaľ, silne skreslený pohľad médií a požiadavky dospelých, ale najmä cez práva detí, cez vzájomný dialóg a aby ste Vy, pán prezident, zostali prezidentom aj toho takmer milióna ľudí, ktorí sa zúčastnili referenda o ochrane rodiny. Som presvedčený, že iniciátori referenda i ďalší obhajcovia hodnôt rodiny, manželstva a detí sú kedykoľvek pripravení na verejný i súkromný dialóg a ochotní slušne vysvetľovať svoje postoje, ako to robili i doteraz.
S úctou Tomáš Kováčik, občiansky aktivista
*list odoslaný poštou 13.2.2015
