Národný pochod za život vyvolal viacero komentárov a veľké ticho. Okrem dobrých reakcií sa však mediálny priestor preplnil zvláštnymi reakciami. Jedným sa zdal pochod veľmi katolícky, iným málo katolícky. Jedným vadili biskupi a ich organizácia (mimochodom skvelá, vrátane príhovorov biskupov a nuncia zastupujúceho pápeža) iným vadil príliš veselý tón pochodu. Ešte iní komentátori, sa už dopredu desili, že nevidno „emóciu“. Môžeme si povzdychnúť a celé to uzatvoriť slovami: „Sto ľudí, sto chutí!“ Ale to nás neurobí lepšími pre budúcnosť.
Svoje motivácie, prečo som išiel na pochod za život som opísal v komentári „O bôžikoch a deťoch“. Je dobré, ak sme si nenechali vziať zo srdca chválu života ako daru od Boha. A rovnako bolo úplne správne ukázať aj tú strašnú odvrátenú tvár dnešnej kultúry smrti, ktorá prináša zabíjanie nenarodených a vzoprieť sa jej! Áno, je čo oslavovať, lebo inak by na pochode nebolo viac ako 40.000 ľudí a je aj za čím plakať a protestovať, lebo každý piaty človek na Slovensku bol zabitý umelým potratom. Radosť aj bolesť, to je to, čo prežívame. Je čas žiadať zrušenie zákona o zabíjaní detí a je aj čas oslavovať život, ktorý obetaví rodičia prijali. Krásne svedectvá ukázali silu tohto zápasu a našu krehkosť, keď život úžasných ľudí visel na vlásku lásky.
Toto všetko nám dal Národný pochod za život v roku 2024. Nemôžeme očakávať, že kultúrou smrti presiaknuté svetské médiá budú ukazovať pravdu. Vyčítať to organizátorom pochodu je nesprávne a nespravodlivé. Áno sú tu pravdivé postrehy, ako to, kto na Národný pochod za život prišiel a kto neprišiel z politikov. Môžeme sa pýtať, prečo? Prečo ešte stále platí silnejšie ako Boží zákon, zákon koalície a opozície pri presadzovaní Božích vecí. Prečo sa odvaha presadzovať zákony za život stráca vstupom do vládnych koalícií? Sú to legitímne otázky na spytovanie svedomia. Ak nebudeme žiadať aj od zákonov spravodlivosť vo vážnej veci života a smrti, ako ju môžeme dosiahnuť v menej dôležitých veciach?
Nečakajme, že naši nepriatelia v médiách budú písať alebo robiť reportáže o Národnom pochode za život. Zdá sa mi však úplne kontraproduktívne, ak namiesto uznania toho, že prišlo viac ako 40.000 ľudí, ktorí boli ochotní pochodovať tri kilometre za život píšu konzervatívne médiá bolestínsky o tom a tamtom a ako to robiť všetko inak. Mediálne bičovanie vlastných za to, že sa nezúčastnili iné cirkvi, či za to, že neprišli hviezdy a hviezdičky, či za to, že sme ešte nezosvetšteli podľa predpísanej západnej šablóny a vážime si biskupov, ktorí hovoria jasné slová sa mi nejaví ako tá správna stratégia, ale šírenie „blbej“ nálady tam, kde nemá prečo byť.
Čo by za to dali podporovatelia zabíjania nenarodených detí, ak by prišlo 40.000 ľudí podporiť ich požiadavky! Myslíte si, že by ich progresívne médiá takto demoralizovali svojich vlastných a nariekali? Hovorili by o menšine? Niekedy mi to pripadá, že keď náš Pán hovoril o tom, že synovia tohto sveta sú šikovnejší ako synovia svetla pozeral sa smerom k nám!
Čo sa v Košiciach naozaj stalo?
Národný pochod za život 2024 bol tvrdou výzvou všetkým politikom zrušiť nespravodlivý zákon o zabíjaní nenarodených detí!
Bol oslavou života!
Bol jedným z najväčších zhromaždení na Slovensku v jeho novodobej histórii!
My, čo sme tam boli si to pamätáme!
