viem, že si mal problém s klamstvom. Také už deti sú, ale nemajú byť! Chcem ťa však trošku upokojiť: jedna vec je lož, t. j. úmyselné hovorenie nepravdy a druhá vec je omyl – neúmyselná nepravda. To sa stáva a za to ti určite dlhý nos nenarastie. My ľudia sme omylní, zistíš sám. Môžeš si byť istý, že ocko a mama nastálo sú pre deti to najlepšie. Referendum je o deťoch o adopciách detí a o tom, aby rodičia mohli povedať NIE bez toho, aby ich niekto zatváral, ak ich deťom bude chcieť škola natláčať nezmysly. Referendum má zachovať túto našu slobodu, o ktorú môžeme prísť veľmi ľahko. Tak aj keď bol zneužitý tvoj obrázok z horšieho obdobia nič si z toho nerob. Dôležitý je tvoj záver a to, že si sa svojim životom od myslenia len na seba dostal k odovzdávaniu a obetavosti.
Pani Pietruchová v svojom článku má problém rozlišovať jedno od druhého a pravidelne obviňuje zo lži iných ako seba. Na poslednom stretnutí so mnou pani Pietruchová tvrdila, že neexistuje ženská psychika, preto nie je možné zdôrazniť prirodzenú afinitu ženy k obetavosti. Neobvinil som ju zo lži, ako pracovnej metódy, hoci sa mi neveriacky rozšírili zreničky, či to myslí vážne. Podľa mňa je určite presvedčená, že existujú ženské práva, ale neexistuje ženská psychika. Predpokladám, že to je omyl, nie úmyselne hovorené klamstvo. Vedci a naši odborníci uznávajú osobitosti ženy aj v tejto oblasti. Pekný popularizačný článok som našiel na SME, ktoré nebude možné obviňovať z nejakej „fanatickosti“. Bohužiaľ tento nezmysel o neexistencii ženskej psychiky sa v tejto smutnosmiešnej polohe stal súčasťou vládneho materiálu v časti vyhodnotenie pripomienok, citujem: „Napr. zmienka o „sebadarovaní žien a originality ženskej psychiky“ je subjektívna.“ Vidno, že pani Pietruchovú rodová ideológia zasiahla.
Údaj o 17 % detí žijúcich s biologickými rodičmi vo Švédsku som mal od jedného nášho člena tímu a bol som presvedčený, že je pravdivý. Po upozornení pani Herichovej som u neho zisťoval odkiaľ získal tento údaj. Avšak internetový odkaz, ktorý mi poslal skutočne nie je hodnoverný. A za to sa ospravedlňujem. To treba urobiť vždy, aj keď štatistiky pani Pietruchovej majú ďaleko k úplnosti. Selektívne podaná pravda je niekedy horšia ako lož, či omyl, lebo na ten sa ľahko príde a máme šancu ho napraviť. Otázka znie? Pomáha táto úprava manželstvu? Severské krajiny vrátanie Švédska patria medzi krajiny s najvyššou rozvodovosťou na svete a pravidelne sa spolu s inými umiestňujú v top rebríčku rozpadajúcich sa manželstiev na svete. Zvláštne je, že medzi týmito krajinami sa nachádzajú buď veľmi bohaté krajiny (aj USA), ale aj viaceré postsovietske republiky, v ktorých režim postavil kolektív nad rodinu.
Vyhýba sa rozvodovosť párom rovnakého pohlavia vo Švédsku? Jedna švédska štúdia ukázala, že percento rozvodov manželstiev párov rovnakého pohlavia je o 50 až 167 % vyššie ako u párov opačného pohlavia. Tieto manželstvá sú menej stabilné a zaujímavé je, že sú oveľa menej stabilné manželstvá lesbičiek, ako manželstvá gayov.
Sú ochotní vo Švédsku prijať manželstvo ako trvalý zväzok (manželstvo) preto, lebo dieťa potrebuje stabilitu ich vzťahov? Alebo si myslia, že manželstvo (keďže je úplne vyprázdnené od trvácnosti) je vlastne skôr zbytočné? Je možné sa im čudovať? Manželstvo sa dá vo Švédsku ukončiť možno rýchlejšie ako viazaná zmluva s mobilným operátorom. S počtom detí narodených mimo manželstva patrí Švédsko (54,5 %) k jedným z najvyšších v Európskej únii, aj keď primát drží Island (66,9%). Každá krajina má svoje dôvody na tieto prvé priečky a nevyhýbajú sa ani bývalým socialistických štátom. Napríklad v Estónsku, ktoré nedávno schválilo registrované partnerstvá, sa mimo manželstva rodí až 58,4 % detí.
Poďme späť k Švédsku. Priemer 74 % detí žijúcich s oboma rodičmi je pekný a jednoduchý, ide však o priemer! Podľa švédskych štatistík z roku 2006 počet detí vo veku 17 rokov, ktorý žije s oboma rodičmi je okolo 60 %, takže počas detstva, či dospievania postupne až 40 % detí zrejme zažije rozpad vzťahu ich rodičov. Táto štatistika uvádza aj zaujímavú skutočnosť ohľadom toho, koľko z týchto detí má previazanosť s inou krajinou. Celá štvrtina detí vo Švédsku sa buď narodili v zahraničí, majú oboch rodičov cudzincov, alebo aspoň jeden z rodičov je cudzinec. Napríklad Irán, Turecko aj ďalšie krajiny, kde sa predpokladá trochu iný model manželstva.
Dôvodov pre ktoré sa manželstvo oslabuje je viac a nie je to jednoduchý priamy dej, ale každý prvok zohráva rolu. Tisíc zlých drobností za dlhší čas porazí aj slona. Nechcem len haniť, aj Švédsko robí mnoho pre rodičovstvo, ale vysielať naraz dva opačné signály nie je dobré.
Pani Pietruchová hovorí o britskej štúdii, ktorá má potvrdzovať, že deti bez ocka alebo mamy nebudú nevyhnutne „nešťastnejšie“. No v tejto súvislosti ma napadol jeden citát z českého filmu: „Co je to štestí? Muška jenom zlatá.“ Existuje iná britská štúdia, ktorá sa vyjadruje kriticky k manželstvu ale potvrdzuje rozdiely dokonca medzi deťmi z manželstva a deťmi narodenými mimo manželstva, hoci rovnako žijú s oboma rodičmi. Štúdia ukázala, že deti rodičov, ktorí sa vzali, sú na tom lepšie najmä pokiaľ ide o sociálny a emocionálny vývin v nízkom veku. Ďalšia švédska štúdia, ktorá si za cieľ stanovila podstatne merateľnejšie parametre ako pocit šťastia, skúmala skoro miliónovú populáciu detí. U detí s jedným rodičom sa oproti rodinám s oboma rodičmi ukázalo zvýšené riziko psychiatrických ochorení, samovrážd alebo pokusov o samovraždu, zranení a závislostí.
Keď pani Pietruchová uviedla, že „Košický prípad vyzerá byť na účelovo a umelo vytvorený pre potreby kampane.“prekročila rovnako istú formu súdnosti. Zrejme tak ako ona som sa o tom dočítal z denníka SME Korzár aTOPIEK. SME ani nevlastním a ani sa nezdá, že by boli zvlášť naklonení referendu. Ak ale obviňuje napríklad aj redaktorov SME zo „šírenia lži ako pracovného nástroja“, mala by to adresovať na správne miesta. Novinári majú mať overené zdroje. Pani Pietruchová uvádza citáciu vyjadrenia obvinenej školy ako jasný dôkaz, že všetko bolo v poriadku! No neviem, nie je to trošku selektívne videnie sveta? Nemám slepú dôveru k vyučovaniu sexuálneho správania. Aliancia žiada, nielen to, aby rodičia „vedeli“ čo sa deti budú učiť (hoci veľmi dobre viem, že tieto súhlasy sú tak všeobecné a formálne na mnohých školách, ako len môžu byť). Aliancia žiada, aby dostali právo povedať NIE nezmyslom! Možno aj takým ako je predvádzanie sexuálnych polôh v škole. Je úplne jedno, či v Košiciach niečo bolo, alebo nebolo. Sú to ich deti, nie štátne! Toto právo má rodič mať! Pani Pietruchová úplne bagatelizuje to, že skutočne sa v Nemecku stali prípady zatvorenia rodiča za to, že nedonútil svoje dieťa zúčastniť sa na sexuálnej výchove. Ja sa nechcem na Slovensku dožiť zatvárania rodičov za ich právo odovzdávať svoje hodnoty deťom.
Zdá sa, že pani Pietruchová veľmi dobre vie, ktorá IT firma a koho prepustila a z akých dôvodov. Už to mi je trochu zvláštne. A zas mám veriť zamestnancovi firmy, ktorý tam ešte pracuje… Keď už sme pri IT, spomeňme aj bývalého šéfa Mozilly, ktorý čelil nechutnému útoku za to, že pred rokmi podporil zákon o manželstve muža a ženy. Som zvedavý, akú špinu sa dozviem aj na tohto človeka od pani Pietruchovej. Chcem však veriť, že stále nemusím súhlasiť s aktivitami LGBT, ktoré presadzujú manželstvo, adopcie detí a podobne. A nechcem sa dožiť ani prepúšťania z práce, ako sa to stalo tomu IT zamestnancovi, len preto, že vyjadril svoj názor, aký má v našej republike väčšina. Prečo sa má väčšina báť, že sa svoj normálny názor bude vysmievaná alebo prenasledovaná?
Bohužiaľ mnohé iné príklady ma presviedčajú, že agresivita viacerých LGBTI aktivistov zasahuje skutočne ďaleko. Iné ako svoje názory nie sú schopní nielen zvážiť, ale bránia čoraz viac slobode vyjadrenia názoru vždy s magickou formulkou: šírite nenávisť! Avšak práve ich agresivita k názorom druhých je podľa mňa prejavom extrémnej nenávisti. A ľudia jej už majú dosť.
Pani Pietruchová asi nepozná projekt Národnej zdravotnej služby v Škótsku ktorý sa zameriava na zmenu jazyka aj vo vzťahu k deťom a odporúča všetkým zamestnancom, aby zvážili vo vzťahu k deťom použitie pomenovania rodič, opatrovník, poručník, skôr ako použitie pojmu „otec“ a „matka“. Medzi úlohy projektu patrí aj zavedenie nulovej tolerancie k používaniu „diskriminačného“ jazyka, a skontrolovanie, či všetci zamestnanci pochopili a používajú tento jazyk zahŕňajúci páry rovnakého pohlavia.
Milý Pinocchio, viem, že si sa nenarodil, ale vystrúhal ťa tvoj otec Gepetto a veľmi si hľadal maminku. Sám vieš, čo by s tebou bolo, keby sa víla tvojou maminkou nestala. Je úplne jedno, že si niektorí ľudia myslia, že by si bol šťastný bez víly. Viem aj bez štatistík, že s vílou to bolo to najlepšie, čo sa ti mohlo stať.
Saluti!
Tono Chromík
