V ružinovskej pôrodnici sa narodili všetci moji synovia. Zažil som v nej najradostnejšie chvíle môjho života a aj tie najbolestnejšie, keď sa nám narodil Natanaelko pre nebo. Videl som ako sa klinika za tie roky zlepšuje a ako sa prístup k nám otcom mení a stávame sa súčasťou príbehu života našich detí aj pri narodení. Bolo to v časoch, kedy ružinovskú kliniku viedol pán profesor Karol Holomáň.
V sobotu 30.11.2019 som dostal od jeho kolegu správu: „Pán profesor Holomáň dnes po dvanástej zomrel po náhlej cievnej príhode. Nech ho Boh pripočíta medzi spravodlivých.“
Sú to dva týždne odvtedy, ako som sa s pánom profesorom stretol. Mali sme jeden z rozhovorov, na ktoré sa nezabúda. Pán profesor bol krátko predtým verejne v jednom masmédiu obvinený istým vedúcim pracovníkom z toho, že v čase keď bol prednostom, donútil pod hrozbou prepustenia z práce všetkých lekárov svojej kliniky podpísať výhradu vo svedomí proti potratom. Bolo cítiť dusnú atmosféru. Veľmi ho to trápilo, snažil sa byť spravodlivý a a chcel očistiť svoje meno. Vysvetlil mi, ako v minulosti fungovala klinika. Ako akademickí pracovníci nevideli dôvod, aby nemedicínske potraty vykonávalo prestížne medicínske pracovisko. Nebál sa to povedať verejne v rozhovore: Ja už kabát neprevrátim. Jednému z bývalých ekonomických riaditeľov kedysi dávno vysvetlil, že potrat je problém nielen z etického, demografického, ale pre nemocnicu aj z ekonomického hľadiska, pretože podľa vzorca dlhého na dve strany stojí nemocnicu viac, ako na nej zarobí.
Pýtam sa: Nútili ste niektorého lekára podpísať výhradu vo svedomí? Trpko sa pousmial: „Nikdy, nikoho!“. Dokonca aj tlačivo, ktoré je určite založené v osobných spisoch lekárov bolo vyrobené na vedení nemocnice a nie na klinike, pretože vedenie to chcelo mať pokryté individuálnymi písomnými výhradami. Na sedení pred všetkými lekármi povedal, že je tu takáto možnosť a ak lekári chcú, môžu to odovzdať primárovi. Dokonca ani nevedel, kto to odovzdal a nikdy ani nezisťoval, kto z lekárov si výhradu vo svedomí uplatnil a kto nie.
Moja profesionálna deformácia „byť opatrný“ bola vyvedená z konceptu, keď som videl jeho nesmiernu dôveru vo svojich kolegov lekárov: „Ak sa nájde jeden z kolegov, ktorý bude tvrdiť, že som ho donútil podpísať výhradu vo svedomí, odídem z kliniky, ale ak sa nenájde, nech odíde ten, kto ma obvinil.“ hovorí. Niektorí ľudia si myslia, že lekári sú taká „lekárska mafia“. Pán profesor mi ukázal svojich lekárov v inom svetle. Ukázal mi ich ako kolegov, ktorých boj za záchranu životov malých detí naučil vzájomne si dôverovať. A veril v spravodlivosť. Nemohol ich viac pochváliť.
Prečo s potratmi bez dôvodu nesúhlasí, vysvetľuje aj lekárom v odbornom časopise: „Veď kým na jednej strane zdôrazňujeme úctu k životu, na strane druhej sa ešte stále u nás uplatňuje a toleruje zákon o umelom prerušení tehotnosti, v ktorom už mnohé kultúrne národy sveta vidia stelesnenie nedôstojného prístupu k princípom humanity a úcty k životu. Veď tento zákon prakticky dovoľuje usmrcovať tých najnevinnejších – ešte nenarodené deti.“
A tak jeho klinika potraty bez zdravotného dôvodu nerobí a počet mamičiek, ktoré si ju vyberalo, stúpal. S tým prichádzala aj ľudská závisť.
Zaujímalo ma, prečo počas tých rokov neuhol. Prečo tak bránil život od počatia a vyhýbal sa potratom. „Ja sa už ničoho nebojím, iba svojho svedomia.“ hovorí pevným hlasom. A tak sme si sadli a rozprávali sa o živote. Spomínal na svojho otca. Bol mu príkladom a vzorom. Spomínal, ako jeho otec musel odísť z práce kvôli viere. A aj na bežný život, ako robil všetky fyzické práce na hospodárstve a roli. Tešilo ho to. Medzitým, ako sa rozprávame o kosení, sa pozerám na ruky človeka, ktorý priviedol na svet tisíce detí. Zvláštne staré ruky.
„Dali by ste vyjadrenie k použitiu Dopplerovského vyšetrenia v prvom trimestri?“ pýtam sa. Počúvam odpoveď pokorného človeka. „Toto si pýtajte priamo od ultrazvukárov.“ Potom sa pousmeje a posunie mi najnovšie číslo časopisu Slovenská gynekológia a pôrodníctvo č. 3: „Toto si vezmite. Sú v ňom dobré články, je to náhoda, ale nič sa nedeje náhodou.“ Otvorím ho a v troch odborných článkoch známych slovenských gynekológov vidím obrázky z použitia Dopplerovho vyšetrenia v 6. týždni tehotenstva, 9. týždni tehotenstva a v 10. až 13. týždni tehotenstva.
Pán profesor svojim kolegom – lekárom napísal: „Život tým, že je jedinečný, že je taký zložitý – na jednej strane silný, na druhej strane jemný a zraniteľný – sám o sebe dokazuje, že sa nemohol vyvinúť len tak náhodou, ale že je dielom Najvyššieho.“
Do milosrdných rúk Najvyššieho odovzdávame aj jeho život.
Anton Chromík
