16. decembra večer na Úrad vlády baterkami posvietilo niekoľko stoviek ľudí. Prišli, aby sa aj iným rozsvietilo, aby vláda venovala peniaze radšej na pomoc tým, ktorí to nutne potrebujú, nie na pofidérne aktivity, aby ministri odmietli ideologickú „stratégiu“ ľudských práv, aby sa nenechala ovládať ideológmi. Každého človeka si vážim, lebo je človekom. Napriek našim pokojným snahám o kvalitný, skutočne pomáhajúci dokument boli oponenti súčasnej podoby „stratégie“ označovaní za ubližujúcich nevzdelancov, fanatikov, tmárov… Škoda nevyužitej príležitosti skutočne posunúť Slovensko ďalej vo veciach, ktoré ľudí naozaj trápia, škoda kopy peňazí. Svoj prejav z protestu som sa rozhodol uverejniť aj kvôli živnostníkovi z východu, ktorý ma oslovil po podujatí. Keď počul, na čo sa majú míňať jeho dane, sadol do auta a prišiel. Z východu Slovenska, na hodinový protest. Klobúk dolu. O živobytie jeho rodiny sa nikto nestará a on nechce platiť stratégie škodiace jeho deťom. Chcem takto prispieť do verejnej diskusie o tomto dokumente posúvajúceho slovenské hodnoty a kultúru. Výpovedné o ňom je už to, čo zosumarizovala spolurečníčka Renáta Ocilková – právam starších ľudí venuje 14 strán, predchádzaniu rasizmu a xenofóbie 12, právam ľudí žijúcich na hranici chudoby 10 strán, právam zdravotne postihnutých 9, no do tzv. práv LGBTI investuje až 105 strán. Sú toto priority Slovenska, na ktoré majú ísť naše dane?
Vážení protestujúci,
prišli sme sem, aby sme z dverí Slovenska vytlačili ideológiu skôr, ako do nich strčí celú nohu. Potom ju už nebude ľahké vyhnať, preto konáme ešte dnes – protestujeme, píšeme ministrom listy, apelujeme na premiéra a zdravý rozum, robíme pochody za život, bude referendum o ochrane rodiny.
Vidíme, čo sa deje v iných krajinách. Napriek miliónovým protestom vo Francúzsku politici po prekročení pomyselnej hranice už nechcú ísť späť za zdravým rozumom. Preto sme tu, aby sme ich žiadali nerobiť tieto kroky.
S poľutovaním musíme povedať, že Stratégia nechráni základné ľudské práva. NAOPAK, vedie nás cestou míňania kopy peňazí na zvláštne ciele pričom tí, čo to najviac potrebujú, nič nedostávajú. Vedie nás cestou protestujúcich krajín, vyvoláva nepokoj, čo by si mali najmä politici zvážiť.
Chcem krátko zhrnúť ako Stratégia vznikala:
Zodpovedný minister Lajčák sa tváril, že chce nekonfliktný dokument. Mali sme o ňom debatovať a dohodnúť sa všetci spolu. Hoci ťažko môžeme prijať, že najzákladnejšie právo na život bolo považované za kontroverzné (!), zaťali sme zuby a hľadali cestu. Žiaľ, dopadlo to v štýle „Vyrozprávajte sa, my si napíšeme čo MY chceme“. Hoci kritici súčasnej Stratégie názorom reprezentujú odhadom 90% Slovenska, proces ovládla jedna názorová skupina, ktorá nikomu inému nedovolila na dokumente pracovať. Bolo mi v niektorých momentoch trápne za nich samotných, ako ďaleko dokázali zájsť. Veď posúďte:
– vyzývali oponentov aby sa dovzdelávali
– odvolávali sa na neexistujúce záväzky Slovenska
– odmietali nepohodlných ľudí do redakčného a riadiaceho tímu, teda na dôležitých miestach pre Stratégiu
– nechceli oponentov ani len na rokovaniach
– vysmievali sa pri pripomienkovaní
– objavili sa zápisnice nezodpovedajúce realite rokovania
– rozporové konania boli časovo nepostačujúce, námietky tisícov ľudí zhodené zo stola
Najväčšou drzosťou však bola zmena textov na poslednú chvíľu pred rokovaním Rady vlády. Napriek tomu, že minister Lajčák niekoľkokrát povedal, že kontroverzie v dokumente nemôžu byť, niekto (!) tam na poslednú chvíľu, bez dozoru verejnosti vložil veci, ktoré od začiatku vyvolávali najviac vášní. Kto tu teda riadi štát? Vláda alebo lobisti?
K Statégii bolo vznesených, vrátane ministerských, 319 pripomienok, z toho 163 zásadných. 90% zásadných bolo odmietnutých! Protestovali stovky organizácií, ktoré naozaj pomáhajú ľudom v núdzi a skoro stále sú pred zánikom, lebo štát financuje čudné priority a na ľudí, ktorí to potrebujú, peňazí niet. Tisíce ľudí podpisovali petície a hromadné pripomienky. Ako strážne psy sme museli na úkor našich rodín po nociach čítať dokumenty a sledovať, čo kde lobisti vložia, ktoré slovíčko umožní zneužívať naše dane na pofidérne aktivity. Medzičasom bol Národný pochod za život, ktorý žiadal ochranu života a rodiny. Bol najväčšou demonštráciou od novembra ‘89 no bol ODIGNOROVANÝ, naopak, akoby povzbudil lobistov ešte viac pridať plyn. Chystá sa referendum o ochrane rodiny… Je toto normálny stav spoločnosti, kde ľudia musia brániť to najzákladnejšie, život a rodinu?
Z výsledného textu Stratégie, žiaľ, priam srší, že ho písali rodoví a LGBTI lobisti. Pri úcte ku každému človeku a jeho dôstojnosti, bez ohľadu na jeho rasu, pohlavie či akýkoľkvek ďalší atribút osoby, sú naozaj TERAZ prioritami Slovenska v podstate zrušenie manželstva jeho zrovnoprávnením s nezosobášenými pármi? Či registrované partnerstvá? Alebo akčný plán rovnosti LGBTI ľudí? Kde je rodina, život, svedomie, chudobní, týrané ženy?
Vážení prítomní,
je zima, ale my tu stojíme za naše rodiny a za naše DETI a odmietame ideológiu. Stojíme tu, aby sme odkázali vláde, ministrom a premiérovi, aby odmietli byť bábkami v rukách ideológov, aby sledovali programové vyhlásenie vlády deklarujúce podporu rodiny a Ústavu s definíciou manželstva. Chceme, aby aj v hodnotových otázkach počúvali občanov Slovenska, aby sa množstvá peňazí míňali na potrebné veci.
A ideológom sme prišli povedať STAČILO!
videá s prejavmi zo zhromaždenia
