Tento článok obsahuje neoficiálny preklad časti anglického prekladu rozhodnutia bulharského ústavného súdu, ktorým odmietol Istanbulský dohovor ako neústavný.
BULHARSKÝ ÚSTAVNÝ SÚD
ROZHODNUTIE №13
Sofia, 27. júla 2018
Ústavný súd: Boris Velčev – predseda, členovia: Tsanka Tsankova, Stefka Stoeva, Rumen Nenkov, Kety Marková, Georgi Angelov, Anastas Anastasov, Grozdan Iliev, Mariana Karagyozova-Finkova, Konstantin Penchev, Philip Dimitrov, Tanya Raikovska – protokolistka Gergana Ivanova uzatvorené zasadnutie z 27. júla 2018, ústavný prípad č. 3/2018, ktoré oznámil sudca Anastas Anastasov.
Produkcia je podľa poradia článku 149, § 1, bod 4, prvý návrh Ústavy Bulharskej republiky (Ústava).
Prípad bol začatý dňa 08.02.2018 iniciatívou 75 poslancov zo 44. národného zhromaždenia. Ústavný súd bol požiadaný, aby sa vyjadril k zlučiteľnosti medzinárodnej zmluvy uzavretej Bulharskou republikou 21. apríla 2016 – Dohovoru Rady Európy o prevencii a boji proti násiliu voči ženám a domácemu násiliu (Dohovor) z 11.05 .2011 v meste Istanbul, s ústavou pred jej ratifikáciou.
Poslanci podčiarkujú „sociálny a spoločenský význam Dohovoru, silný záujem verejnosti a vysoký stupeň politickej angažovanosti spoločnosti“ a tieto skutočnosti ich motivujú, aby sa obrátili na ústavný súd. Navrhovatelia tvrdia, že k Dohovoru boli prijaté pozitívne i negatívne pripomienky a sú i naďalej predkladané Národnému zhromaždeniu. Podľa poslancov je v negatívnom hodnotení argumentované tým, že táto medzinárodná zmluva zavádza koncepty nezlučiteľné s bulharským verejným poriadkom a je cudzia nášmu národnému právnemu systému, obsah obsiahnutý v ustanovení dohovoru sa líši od konvenčného a tradičného. Podľa navrhovateľov vo väčšine vyjadrených negatívnych pripomienok hlavné argumenty pre nezlučiteľnosť s Ústavou sa vzťahujú na obsah článku 3, b. „C“, článku 12, §1 a článku 14, §1 Dohovoru a výrazom použitým v nich: „…“ sociálne role“, „stereotypné role“ a termín „gender“ ako objektívne prvky obsahu konceptu „gender“ … v tom zmysle, že sú kompatibilné s ústavou, vrátane ustanovenia § 46, § 1 základného zákona v súvislosti s definíciou „tretieho pohlavia“ a vytvárajú možnosť uzavrieť manželstvá partnerov toho istého pohlavia.
Navrhovatelia ďalej uvádzajú, že porovnanie termínov a výrazov použitých v Dohovore s obsahom ústavných ustanovení a vecné posúdenie súladu s cieľmi, obsahom a povahou Dohovoru s Ústavou spadá do kompetencie Ústavného súdu v zmysle posúdenia, či a a do akej miery sú záväzky pre Bulharskú republiku vyplývajúce z Dohovoru zlučiteľné s Ústavou tejto krajiny.
Uznesením z 20. marca 2018 súd povolil petíciu za vecné otázky a stanovil zúčastnené strany prípadu, pozval mimovládne organizácie a významných vedcov a odborníkov z praxe, ktorým mali možnosť predložiť písomné vyjadrenia a právne stanoviská.
Zo stanovených inštitúcií boli názory prezentované prezidentom Bulharskej republiky, ministrom zahraničných vecí, ministrom spravodlivosti, ministrom zdravotníctva a Štátnym úradom pre ochranu detí.
V stanovisku prezidenta Bulharskej republiky sa predkladá, že Dohovor obsahuje koncepty a výrazy s nejasne definovaným významom, ktorý oprávňuje rozdielne a rozporuplné výklady, vytvára predpoklady na preberanie týchto konceptov a výrazov s „dodatočnými“ významami nad rámec ich známeho a overeného obsahu, ale predovšetkým – mimo jadra hodnôt bulharskej ústavy. Podľa prezidenta burden konceptu „gender“ so sociálnymi charakteristikami používanými v Dohovore nie je v súlade s jasným chápaním obsiahnutým v Ústave o rovnosti mužov a žien pri identifikácii osoby ako muža alebo ženy (článok 6 §2 Ústavy), dobrovoľnej únii (manželstvo alebo nie) medzi manželom a manželkou, rodine poverenej výchovou a vzdelávaním detí, osobitnou ochranou materského stavu (články 46 a 47 (2) Ústavy) ..
Minister zahraničných vecí sa domnieva, že „koncepcie, normy a režimy Dohovoru sú v plnom súlade s ústavnými zásadami, normami a tradíciami“. Poskytuje prehľad Bulharskej legislatívy a existujúcich internacionálnych právnych záväzkov a vyvodzuje, že pojmy „gender“, „sociálne role“ a „stereotypné role“ vypožičané zo sociológie nie sú nové ani pre medzinárodné právne doktríny, ani pre vnútroštátne právo Bulharskej republiky. Minister poukazuje na to, že v kontexte Dohovoru pojem „gender“ založený na oboch pohlaviach, muža i ženy, zohľadňuje existenciu rolí ako sociálnych konštruktov, zahŕňajúcich správanie, činnosti a charakteristiky, ktoré určitá spoločnosť považuje za vhodné pre ženy a mužov. Takisto sa uvádza, že existuje prezumpcia dodatočných práv a dodatočnej ochrany osôb, ktoré nie sú determinované objektívnymi kritériami ale sú určené svojimi vlastnými vnútornými skúsenosťami. V tomto ohľade článok 1, 2 a 3 Dohovoru nie sú v súlade so zásadou rovnosti, ktorá je uvedená v článku 6 Ústavy. Prof. Dr. Valchev tiež argumentuje nezlučiteľnosť s ustanoveniamí článku 12, §1 a článku 14, §1 Dohovoru s ustanoveniami článku 47, §2 ústavy.
———————————————————————
Ústavný súd považuje za vhodné riešiť predovšetkým niektoré kľúčové body procesu zriadenia Dohovoru a jeho základné charakteristiky ako medzinárodného právneho nástroja na boj proti násiliu páchanému na ženách a domácemu násiliu, ktoré sú relevantné pre ďalšie úvahy v oblasti obsahu tejto žiadosti.
Podľa Dohovoru je autentické znenie zmluvy v angličtine a francúzštine, pričom obe znenia majú rovnakú platnosť. Rozsudok Ústavného súdu v konaní podľa článku 149, §1 ods. 4 prvá veta ústavy, o súlade uzavretých medzinárodných zmlúv s ústavou pred jej ratifikáciou by sa mal uskutočniť na základe prekladu textu Dohovoru do bulharčiny, ktorý je v spise predložený Radou ministrov Bulharskej republiky. Na základe tohto textu v bulharskom jazyku sa parlamentné diskusie budú konať po predložení návrhu na ratifikáciu Národnému zhromaždeniu, tento text bude vyhlásený vo Vestníku po prípadnej ratifikácii Dohovoru a na jeho základe výsledné záväzky vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy pre Bulharskú republiku, budú implementované štátom (uznesenie z 23. októbra 1997 pod číslom 15/1997).
Boj proti násiliu páchanému na ženách je záležitosť zásadného významu pre Európu a je súčasťou základných európskych hodnôt. Od 90. rokov 20. storočia sa Rada Európy a najmä jej riadiaci Výbor pre rovnosť medzi ženami a mužmi (CDEG) sústavne usilovali o podporu ochrany žien pred násilím. Prvou komplexnou stratégiou na prevenciu násilia páchaného na ženách bolo uznesenie Rec (2002) 5 Odporúčaní Výboru ministrov členským štátom o ochrane žien pred násilím prijaté v roku 2002. Parlamentné zhromaždenie Rady Európy zaujalo pevný politický postoj voči všetkým formám násilia voči ženám prijatím niekoľkých rezolúcií a odporúčaní týkajúcich sa rôznych foriem násilia páchaného na ženách. Výbor ministrov Rady Európy zriadil v roku 2008 Osobitný výbor pre prevenciu a potláčanie násilia voči ženám a domáceho násilia (CAHVIO) s mandátom na vypracovanie právne záväzných noriem, ktoré sa vzťahujú na tieto dve oblasti – násilie voči ženám a domáce násilie. V roku 2011 sa úsilie Rady Európy skončilo vypracovaním dohovoru, ktorý pripravila CAHVIO, na zabezpečenie ochrany žien pred všetkými formami násilia a na predchádzanie násiliu voči ženám a domácemu násiliu, jeho sledovanie a odstraňovanie (článok 1 §1, písmeno „a“ Dohovoru).
Dohovor Rady Európy o prevencii a boji proti násiliu na ženách a domácom násilí je prvou komplexnou medzinárodnou zmluvou zameranou na vytvorenie noriem, na základe ktorých štáty v tejto oblasti harmonizujú svoje vnútroštátne právne predpisy. Dohovor výslovne definuje násilie na ženách ako porušenie ľudských práv a formu diskriminácie žien. Obsahuje osobitné ustanovenia zamerané na podporu rodovej rovnosti a postavenie žien v spoločnosti. Očakáva sa, že tieto právne záväzné povinnosti (článok 4, článok 6, článok 12, článok 14) poskytnú nový impulz na dosiahnutie rovnakých podmienok pre ženy a mužov na vnútroštátnej úrovni a posilnia spoločný cieľ nediskriminácie žien. Dohovor rozširuje oblasť nediskriminácie a zavádza rodovo citlivý prístup k násiliu voči ženám a domácemu násiliu.
Súčasne s politikou Rady Európy o ochrane žien pred rodovým násilím a nediskriminácii žien Rada Európy vo viacerých svojich aktoch vyzýva členské štáty Rady Európy, aby výslovne zakazovali diskrimináciu na základe rodovej identity v národnej antidiskriminačnej legislatíve a aby zahŕňali problematiku ľudských práv „transgender ľudí“ do pôsobnosti národných inštitúcií pre ľudské práva s výslovným odkazom na atribút „rodová identita“ ako forma diskriminácie žien.
V roku 2010 prijal Výbor ministrov členských štátov Rady Európy odporúčanie CM / Rec (2010) 5 o opatreniach na boj proti diskriminácii na základe sexuálnej orientácie alebo rodovej identity. Podľa odporúčania by členské štáty Rady Európy mali prijať vhodné opatrenia na zabezpečenie úplného právneho uznania zmeny pohlavia (gender) osoby vo všetkých oblastiach života, najmä tým, že sa v úradných dokumentoch umožní rýchlo zmeniť meno a pohlavie (gender), transparentným a prístupným spôsobom. Členské štáty by mali prijať všetky potrebné opatrenia, aby zabezpečili, že po ukončení procesu zmeny pohlavia (gender) a jeho právnom uznaní bude skutočne zaručené právo jednotlivcov uzavrieť manželstvo s opačným pohlavím oproti svojmu pohlaviu. Opatrenia riešia niekoľko kľúčových otázok týkajúcich sa práv lesbičiek, homosexuálov, bisexuálov a transsexuálov (transgender) (LGBT).
V roku 2014 Rada Európy vytvorila štruktúru venovanú otázkam sexuálnej orientácie a rodovej identity. Okrem toho sekretariát Rady Európy vytvoril aj pracovnú skupinu pre sexuálnu orientáciu a rodovú identitu, ktorá bola zriadená aj v roku 2014. Táto štruktúra pomáha členským štátom pri implementácii LGBT odporúčaní Výboru ministrov.
V apríli 2015 prijalo Parlamentné zhromaždenie Rady Európy uznesenie proti diskriminácii transgender osôb v Európe (rezolúcia 2048 (2015), diskriminácia transgender osôb v Európe). Rezolúcia a súvisiaca správa sa zaoberajú rôznymi formami diskriminácie vrátane ťažkostí s prístupom k zamestnaniu, bývaniu a zdravotným službám. Uznesenie tiež zdôrazňuje, že zhromaždenie sa obáva porušovania základných práv, najmä práva na súkromie a fyzickú integritu transgender osôb pri prinášaní právneho uznanie ich pohlavia a neprípustnosť stanovených požiadaviek, ako je sterilita, rozvod, diagnóza duševných chorôb, chirurgické zákroky a iné liečebné procedúry. Členské štáty Rady Európy sú výslovne vyzývané, aby zakázali diskrimináciu na základe pohlavia (gender) vo svojich anti-diskriminačných vnútroštátnych právnych predpisoch a riešiť problém v oblasti ľudských práv transgender osôb v oblasti pôsobnosti vnútroštátnych orgánov v oblasti ľudských práv, s výslovným odkazom na rodovú identitu, rovnako ako rozvíjať rýchle, transparentné a prístupné postupy založené na sebaurčenie, zmenu mena a pohlavia (gender) v dokladoch transgender osôb, aby bol tento postup prístupný všetkým ľuďom, ktorí ho potrebujú, bez ohľadu na vek, zdravotný stav, finančný stav či trestný záznam, zvážiť začlenenie tretej možnosti dokumentovať pohlavie (gender) pre tých, ktorí to potrebujú.
V roku 2015 Rada Európy vydala príručku o právnych aspektoch zmeny pohlavia (gender) a ochrany ľudských práv pre transgender osoby, kde sa pod rodovou identitou rozumie „hlboko pociťovaná vnútorná a individuálna skúsenosť pohlavia (gender) každého človeka a zahŕňa osobné vnímanie tela a iné výrazy, ako sú šaty, reč a maniere. „
Z vyššie uvedených skutočností jasne vyplýva prepojenie medzi politikou Rady Európy v oblasti prevencie a boja proti násiliu na ženách ako formy diskriminácie žien na základe pohlavia (gender) a ochrany určitých práv transgender osôb.
Ústavný súd Bulharskej republiky posúdil argumenty v žiadosti poslancov, vo vyjadreniach inštitúcií a mimovládnych organizácií, v predložených písomných právnych stanoviskách a písomných dôkazoch prijatých v danej veci. S cieľom rozhodnúť o súlade Dohovoru s ústavou súd diskusiou o cieľoch dohovoru, o všeobecných a osobitných zásadách, definíciách a politike v ňom prijatej a o ustanoveniach dohovoru týkajúcich sa ich vzťahu a korelácie, stanovil nasledovné:
Dohovor Rady Európy o prevencii a boji proti násiliu voči ženám a domácemu násiliu je prvou zmluvou v Európe, ktorá vytvára komplexný právny rámec na ochranu a žien a dievčat pred všetkými formami násilia a na prevenciu, vrátane domáceho násilia. Dohovor vyzýva na zrušenie násilia voči ženám v širšom kontexte dosiahnutia skutočnej rovnosti medzi ženami a mužmi, čím sa uznáva násilie voči ženám ako forma diskriminácie. Vyjadruje vôľu zmluvných štátov uplatňovať všeobecné zásady ochrany ľudských práv u žien a dievčat, ktoré sú obeťami násilia, ako aj u obetí domáceho násilia. Základom tejto vôle je spoločné chápanie členských štátov snahy Rady Európy zachovať a uplatňovať celoeurópske zásady a ideály.
Preambula Dohovoru deklaruje vôľu členských štátov Rady Európy a ostatných signatárov vytvoriť „Európu bez násilia voči ženám a domáceho násilia“. Na tento účel Dohovor opätovne potvrdzuje prepojenie medzi dosiahnutím rodovej rovnosti a odstránením násilia voči ženám. Na základe tohto predpokladu uznáva „štrukturálnu povahu“ násilia páchaného na ženách a že je prejavom historicky rozdielnej nerovnosti vo vzťahu medzi mužmi a ženami. Dohovor dôsledne tvrdí, že násilie voči ženám nemožno zrušiť bez investovania do rodovej rovnosti a iba skutočná (faktická a zákonná) rodová rovnosť a zmena postojov môže skutočne zabrániť takémuto násiliu.
V článku 1 Dohovoru sú deklarované jeho ciele. Odsek 1 stanovuje ako osobitný cieľ Dohovoru ochranu žien pred všetkými formami násilia a prevenciu, stíhanie a zrušenie násilia páchaného na ženách a domáceho násilia. V súlade s uznaním v preambule, že existuje prepojenie medzi odstránením násilia voči ženám a dosiahnutím rodovej rovnosti v skutočnosti a v práve, sa uvádza, že dohovor pomôže odstrániť všetky formy diskriminácie žien a podporí skutočnú rovnosť medzi ženami a mužmi. Toto ustanovenie odzrkadľuje potrebu holistického prístupu k ochrane a spolupráci všetkých obetí násilia páchaného na ženách a domáceho násilia.
Deklarované ciele Dohovoru úplne zodpovedajú základným ústavným zásadám Bulharskej republiky. V preambule Ústavy sa zdôrazňuje vernosť bulharských občanov voči univerzálnym hodnotám vrátane humanizmu, rovnosti, spravodlivosti a tolerancie. Práva osoby, jej dôstojnosť a bezpečnosť sú zakotvené v najvyššom ústavnom princípe. Rovnosť patrí medzi základné princípy súčasnej bulharskej ústavy. Bol zavedený výslovný ústavný zákaz akejkoľvek diskriminácie na základe „pohlavia“ (článok 6 ods. 2 ústavy). Okrem uvedenia ako princípu, rovnosť v dôstojnosti a práve je tiež v základnom práve vyhlásená za základné ľudské právo. Vo viacerých ústavných ustanoveniach sa konkretizuje a zakotvuje v obsahu jednotlivých základných práv a slobôd. Svedectvo očakávaní Bulharskej republiky na ochranu základných ľudských práv a najmä na ochranu všetkých obetí násilia vrátane žien a detí, ako aj odstránenie všetkých foriem diskriminácie a dosiahnutie rovnosti je tiež súčasným legislatívny rámec: Trestný zákon (vyhláška č. 26 z 02.04.1968, zmena a doplnenie SG 55 z 03.07.2018), zákon o ochrane pred domácim násilím (vyhláška č. 27 z 29.03.2005, naposledy doplnená, (Zákon č. 50 z 03.07.2015), zákon o ochrane detí (vyhláška č. 48 z 13.06.2000, v znení neskorších predpisov – štátny vestník, číslo 17 z 23.02.2018), zákon o rovnosti žien a mužov 33 zákona z 26. 4. 2016), zákon o ochrane pred diskrimináciou (vyhláška č. 86 zo dňa 30.09.2003 (zmenená, SG č.7 / 19.01.2018).
Ústavný súd konštatuje, že Dohovor je napriek svojim nesporným pozitívnym aspektom vnútorne protirečivý a tento rozpor vytvára dvojaký účinok. Obsah niektorých jeho ustanovení preto presahuje deklarované ciele dohovoru a jeho názov.
V článku 1 (1) (a) a (b) Dohovoru o vymedzení ochrany pred všetkými formami násilia a diskriminácie je pojem „ženy“, ktorý je nepochybne založený na biologickom chápaní pohlaví. Zároveň sa v článku 3 právnych definícií Dohovoru pojem „gender“ prekladá do bulharčiny ako „социален пол“ s týmto významom: „sociálny konštrukt, zahŕňajúci role, správanie, činnosti a atribúty, ktoré daná spoločnosť považuje za vhodné pre ženy a mužov.“ Iba v ustanovení článku 4, §3 Dohovoru sa pojem „gender“ prekladá do bulharčiny ako „социален пол“. V Dohovore sú pojmy pohlavie a gender prítomné spoločne a gender je medzi príznakmi nediskriminácie podľa článku. 4, § 3 spolu s biologicky určeným pohlavím – „pohlavie, gender …“ / „pohlavie, gender …“. Týmto spôsobom sa biologicky definované pohlavie a gender, ktoré sú determinované subjektívnym vnímaním jednotlivca a spoločnosti o úlohe mužov a žien, vynárajú v autonómnych a ekvivalentných kategóriách Dohovoru s vlastnou právnou existenciou. Pojem „gender“ je v Dohovore prítomný ako samostatná kategória, iná ako pohlavie ako biologická entita. Dohovor oddeľuje biologickú a sociálnu dimenziu pohlavia a gender a presahuje pohľad na rodovú binaritu ľudského druhu. Ako sa uvádza v článku 3, písmeno „c“, „gender“ sa stáva základným pojmom, ktorý definuje význam ostatných výrazov použitých v Dohovore. Mnohé ustanovenia Dohovoru, ktoré obsahujú výrazy založené na tomto pojme sú – článok 2, § 2, článok 4, § 3, článok 6, článok 14, článok 18, článok 49, § 2, článok 60, § 2 a § 3 dohovoru. Pojem „gender“ sa používa vo výrazoch „rodová rovnosť“, „násilie založené na rodovej príslušnosti“ (články 2, 3, 4, 14), „rodová identita“ (článok 4 §3), „rodovo citlivé pravidlá“ (článok 6), „rodovo nestereotypné úlohy“ (článok 14), „rodové chápanie násilia“, „nároky na azyl založené na rode“ (článok 60), „rodovo citlivá interpretácia“ (článok 60, §3), „rodovo citlivé procesy prijímania „(článok 60, §3). Tieto vyhlásenia môžu v závislosti od výkladu viesť k rozdielnym a protirečivým pochopeniam filozofie Dohovoru. Je to prvá medzinárodná zmluva podpísaná Bulharskou republikou, ktorá dáva takúto definíciu pojmu „gender“ (článok 3 (c) Dohovoru).
Ustanovenie článku 4, §3 Dohovoru vyžaduje, aby jeho zúčastnené strany uplatňovali ustanovenia Dohovoru, najmä opatrenia na ochranu práv obetí „… bez diskriminácie z akéhokoľvek dôvodu, akým je pohlavie, gender, rasa, farba, jazyka, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, asociácia s národnostnou menšinou, majetok, narodenie, sexuálna orientácia, rodovej identity, veku, zdravotného stavu, zdravotného postihnutia, rodinného stavu, postavenia migranta alebo utečenca či z iného dôvodu. Podľa §53 vysvetľujúcej správy k Dohovoru a vzhľadom na širokú judikatúru Európskeho súdu pre ochranu ľudských práv v článku 14 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, zoznam uvedený v článku 4, §3 bol značne rozšírený, pretože by mal poskytovať ochranu proti viacerým kritériám v rámci viacerých zraniteľných skupín, pričom v tejto kategórii sú aj ľudia, ktorí nezodpovedajú tomu, čo verejnosť identifikovala ako patriacich do kategórie mužov a žien.
Hoci sa osobitne nezaoberá samotnými právami transgender osôb ako takých, Dohovor je tiež prvou medzinárodnou zmluvou podpísanou Bulharskou republikou, ktorá výslovne zahŕňa atribút „rodová identita“ v článku 4, §3 ako dôvod nediskriminácie. Treba zdôrazniť, že pojem „rodová identita“ sa nevzťahuje na pohlavie ako na biologickú kategóriu, ale na rod v zmysle tzv. definície pojmu v článku 3 (c) Dohovoru. Dohovor nedefinuje rodovú identitu. Vysvetľujúca správa k Dohovoru (§53) definuje „rodovú identitu“ takto: „Niektoré skupiny jednotlivcov môžu zažívať tiež diskriminácu na základe ich rodovej identity, čo jednoducho vysvetlené znamená, že rod, s ktorým sa identifikujú, nie je v súlade s pohlavím, ktoré im bolo priradené pri narodení. To zahŕňa kategórie osôb, ako sú transgender alebo transsexuálne, crossdressers, transvestitov a iné skupiny osôb, ktoré nezodpovedajú tomu, čo spoločnosť určila ako patriace do „mužských“ alebo „ženských“ kategórií“.
Vzhľadom na to, že v Dohovore neexistuje definícia pojmu rodová identita, jeho obsah by sa mal chápať okrem vysvetľujúcej správy a vzhľadom na politiku Rady Rady Európy na ochranu určitých práv transgender osôb. Vyššie uvedené akty Rady Európy proti diskriminácii a násiliu na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity jasne slúžia na objasnenie významu pojmov rod a rodová identita, v kontexte prístupu Rady Európy k podpore porozumenia, že biologické a sociálne dimenzie pohlavia/rodu nie sú neoddeliteľne prepojené a existujú nezávisle od seba, že ľudia majú možnosť identifikovať svoje pohlavie (gender), ako aj s cieľom zabezpečiť celkové právne uznanie zmeny pohlavia (gender) štátom.
Analýza pojmov „gender“, preložené do bulharčiny raz ako „pohlavie“ a po druhé ako „sociálny rod“ a „l’identité de genre“, preložená do bulharčiny ako „identita založená na rode“ naznačuje, že koncepty sú prepojené a mali by byť chápané vo vzťahu k sebe navzájom. Pojem „gender“ s obsahom „sociálnych rolí, správania, činností a charakteristík, ktoré konkrétna spoločnosť považuje za vhodné pre ženy a mužov“ odráža určité sociálne a kultúrne pojmy mužov a žien vybudované v spoločnosti do určitej chvíle. Tieto koncepcie prechádzajú vývojom do tej miery, že novšie môžu vylúčiť staršie, napríklad, že pohlavie je biologicky určené. Z tohto hľadiska môže mať biologický muž ženský pohlavie a naopak. To vedie k možnosti, že si jednotlivec vyberie „rodovú identitu“, ktorá sa nemusí zhodovať s biologickým pohlavím. Predložené porozumenie vyjadruje aspekty „rodovej ideológie“ – súhrn myšlienok a názorov, že biologicky určené sexuálne charakteristiky sú irelevantné a je relevantná iba rodovo založená sebaidentifikácia.
Nedostatok jednotného chápania pojmu rod je tiež ilustrovaný aktívnou verejnou a politickou diskusiou o téme pre alebo proti rodovej ideológii, ktorá prebieha už viac ako dve desaťročia v desiatkach krajín.
Ako sa už uviedlo, Dohovor používa dva pojmy „gender“ – „pohlavie“ a „rod“. Keď zavádza výraz „rodová identita“, vychádza z predstavy, že sociálny rozmer rodu je nezávislý od biologického. Oddelenie pojmu pohlavie od biologického determinantu ženskosti / mužskosti odvádza Dohovor od stanovených cieľov ochrany žien pred všetkými formami násilia. Vnútorný rozpor v Dohovore je zrejmý pri porovnávaní vyhlásení v článku 1 Dohovoru a názvu dohovoru s vymedzením pojmu „gender“, ako je definované v Dohovore. Samotná definícia pojmu „gender“ je skutočne nepotrebná, ak deklarovaný účel tejto medzinárodnej zmluvy je taký, ako sa uvádza v názve: „… predchádzať násiliu voči ženám a bojovať proti nemu …“. Táto dualita a význam pojmov použitých v dohovore nevedú k dosiahnutiu rodovej rovnosti, ale účinne odstraňujú rozdiely medzi pohlaviami (gender), čím sa eliminuje potreba zásady rovnosti.
Rovnosť pohlavia/rodová rovnosť je vyhlásená na ústavnej úrovni v článku 6, §2 ústavy. Neznamená to rovnaké zaobchádzanie s oboma pohlaviami, ale vyžaduje zváženie biologických vlastností a rozdielov medzi nimi. Pohlavie / gender patrí medzi výslovne uvedené v článku 6, §2 ústavy, na základe ktorého nie sú povolené žiadne privilégiá alebo obmedzenia práv (rozhodnutie č. 1 z 27. januára 2005 pod č. 8/2004). Ústavný text sa zaoberá biologickým pohlavím ako konceptom s jasným právnym obsahom. Potvrdzuje to aj diskusia o ustanovení ako súčasť návrhu ústavy „… o rovnosti medzi mužmi a ženami“ (zápisnice zo zasadnutí komisie na prípravu návrhu bulharskej ústavy z 13.02.1991 a 10.06 .1991) a prax Ústavného súdu k výkladu článku 6, , §2, kde je kritérium „pohlavia“ vylúčené zo skupiny charakteristík, ktoré možno nadobudnúť alebo zmeniť v procese sociálnej realizácie občanov (rozhodnutie č. 14 z 10.11.1992 o prípade č. 14/92).
Ústava a všetky bulharské právne predpisy sú založené na porozumení binárnej existencie ľudského druhu. V skutočnosti Ústava jednoznačne vníma sociálny rozmer pohlavia (gender) v interakcii s biologicky určeným článkom 47, §2 základného zákona. V tomto ústavnom ustanovení je biologické pohlavie „žena“ spojený so spoločenskou úlohou – „matkou“, „pôrodom“ a „pôrodníckou starostlivosťou“. Stručne povedané, termín „pohlavie“ používa ústavný zákonodarca ako jednotu biologicky určeného a sociálne vybudovaného. Sociálny rozmer v ústave nevytvára sociálne pohlavie (gender) nezávislé na biologickom, ako je stanovené v Dohovore.
Na medzinárodnej úrovni je chápanie pohlavia (gender) ako jednoty biologického a sociálneho rozmeru zakotvené v Rímskom štatúte Medzinárodného trestného súdu (vyhláška č. 68 z 16.07.2002). Podľa ustanovenia článku 7, §3 Rímskeho štatútu: „Na účely tohto štatútu sa rozumie, že pojem“ gender“ sa vzťahuje na dve pohlavia, mužov a žien, v kontexte spoločnosti. Výraz „gender“ neuvádza iný význam, ako je uvedené. „
Tradične ľudská spoločnosť stavia na rodovej binarite, t.j. na existencii dvoch opačných pohlaví, z ktorých každé je poverené špecifickými biologickými a sociálnymi funkciami a povinnosťami. Biologické pohlavie je určené narodením a je základom občianskeho pohlavia. Význam občianskeho pohlavia v právnej regulácii sociálnych vzťahov (spolužitie, rodičovstvo) si vyžaduje jasnosť, nespochybniteľnosť, stabilitu a bezpečnosť.
Ústavná definícia manželstva, ako bola vždy prítomná v bulharskej právnej tradícii, je obsiahnutá v ustanovení článku 46, §1, je definovaná ako „… dobrovoľná únia medzi mužom a ženou“. Ústavná úprava manželstva je založená na pochopení existencie dvoch biologicky definovaných pohlaví – muža a ženy. Definovaním manželstva ako dobrovoľnej aliancie medzi mužom a ženou Ústava stanovuje rozdielne biologické pohlavia v imperatíve umožnenia manželstva. Porozumenie manželstva ako vzťahu medzi mužom a ženou je hlboko zakorenené v bulharskom právnom vedomí a v tomto zmysle je základom ústavnej regulácie.
Na rozdiel od tohto ústavného chápania pohlavia ako biologickej kategórie je pojem rod ako sociálny konštrukt prítomný v Dohovore samostatne a spolu s pojmom pohlavie. Ako sa už uviedlo, táto situácia presúva rozsah Dohovoru z uvedených cieľov ochrany žien a otvára priestor pre jeho protichodné uplatňovanie, čo je v rozpore s právnym štátom vo formálnom zmysle (článok 4, §1 ústavy).
Dohovor pripravuje pôdu pre zavedenie pojmov „rod“ a „rodová identita“ s definíciou uvedenou v článku 3 (c) v bulharskom právnom systéme. Požiadavky článku 4, §3 Dohovoru by v Bulharskej republike uložili postupy na zabezpečenie právneho uznania iného ako biologického pohlavia v rozpore s ústavou.
Princíp právneho štátu je prítomný v praxi Ústavného súdu so známym a dobre zavedeným obsahom, ktorý spája formálny a materiálny aspekt. Dnes je európsky právny priestor široko zdieľaný s porozumením právneho štátu, ktorý zahŕňa zásadu právnej istoty – formálny prvok a zásadu hmotnej spravodlivosti – podstatný prvok (rozhodnutie č. 1 z 27. januára 2005 pod č. 8/2004).
Právny štát vo formálnom zmysle (stav právnej istoty) vyžaduje, aby obsah právnych koncepcií bol jasný a jednoznačný. Požiadavka právnej istoty a predvídateľnosti vylučuje existenciu dvoch paralelných a vzájomne sa vylučujúcich pojmov „пол“ (pohlavie / rod). Ratifikácia Dohovoru by viedla k zavedeniu koncepcie, ktorá by bola v rozpore s ústavným právom vo vnútroštátnom právnom poriadku.
Právny štát je základom zavedeného ústavného poriadku. Produkcia podľa článku 149, §1 bod 4 prvého návrhu základného zákona zaručuje zavedenie hodnôt medzinárodného spoločenstva do vnútroštátneho právneho poriadku pri zachovaní jadra hodnôt stanovených ústavou.
V Dohovore definovaním „gender“ ako sociálneho konštruktu sa zruší obmedzenie na dve pohlavia – muž a žena ako biologicky určené. Ak však spoločnosť stratí schopnosť rozlišovať ženu a muža, boj proti násiliu páchanému na ženách je len formálny, ale neúplný záväzok.
Ústavný súd sa domnieva, že Dohovor nie je v súlade s ústavou v dôsledku ustanovení článku 3 (c) a článku 4, §3, ktoré obsahujú význam medzinárodnej zmluvy ako celku. Pokiaľ ide o tieto ustanovenia, Dohovor neumožňuje výhrady. Podľa článku 78, §1 medzinárodnej zmluvy: „Žiadna z ustanovení tohto dohovoru neumožňuje výhrady s výnimkou výhrad uvedených v odsekoch 2 a 3.“ Ústavný súd zdôrazňuje, že po tom, čo bola táto medzinárodná zmluva ratifikovaná, vyhlásená a nadobudnutá pre túto republiku v platnosti v súlade s článkom 5, §4 základného zákona, bude začlenená do vnútroštátneho práva a bude sa uplatňovať prednostne (rozhodnutie č. 7 z 2. júla 1992 pod č. 6/1992).
Na základe článku 149, §1, bod 4, prvý návrh ústavy, súd
ROZHODNUTIE:
Dohovor Rady Európy o prevencii a boji proti násiliu voči ženám a domácemu násiliu, vypracovaný 11. mája 2011 v Istanbule, podpísaný Bulharskou republikou 21. apríla 2016, nie je v súlade s Ústavou Bulharskej republiky ,
Rozhodnutie bolo prijaté ôsmimi hlasmi.
Sudcovia Rumen Nenkov, Georgi Angelov, Konstantin Penchev a Philip Dimitrov podpísali rozhodnutie s nesúhlasom.
Predseda: Boris Velchev
(anglický preklad: BG_Decision on Constitutional Case 3 2018 re Istanbul Convention_translationshort)
